A ja sa pýtam, (často už samej seba, taká som "zmagorená") či je to málo, starať sa o deti, snažiť sa ich vychovávať, dávať im zo seba to najlepšie? Teraz sa nebudem oháňať vešaním vypratej bielizne, teplou domácou stravou ani žehliacou doskou, to už akosi patrí k bežnému fungovaniu života - to, verím, zvládne aj vysokoškolský študent.
Ale pýtať sa, či žene popri rodičovskom príspevku cinkne na účet aj nejaká ďalšia cifra do spoločného rozpočtu, mi príde trošku zvláštne. Som staromódna?
Áno, sú ženy, nie je ich málo a poznám také, ktoré to DOKÁŽU. Ktoré majú fajn prácu, umožňujúcu vykonávať ju priamo z domu, pri dieťatku... Ktorá ich neoberá o energiu na úkor mamičkovských "disciplín". Sú také, ktoré prácu potrebujú, ktoré si s príchodom potomka nevedia predstaviť vzdať sa jej. Sú také, ktoré v nej majú svoj únik a potešenie, lebo povedzme si, sociálna izolácia, ktorú prináša stereotyp materskej, je dakedy aj na koňa veľa. A je to v poriadku, každá to cítime a máme nastavené podľa seba, podľa svojich vnútorných presvedčení a predstáv.
Ale je v poriadku aj to, ak sa mamička rozhodne venovať výhradne a naplno svojmu dieťaťu.
Niektoré šijú, háčkujú, vyrábajú, podnikajú... a zarábajú. Ďalšie šijú, háčkujú, vyrábajú, podnikajú (milión vecí:-) ... a nezarábajú. Robia to v pude sebazáchovy svojho nervového systému. Pre radosť. Pre to, aby si oddýchli. Pre to, aby načerpali novú energiu a silu. Pre to, aby nestrácali samy seba, svoju osobnosť, individualitu, aby sa po tom, ako ich deti raz vyrastú z plienok a naskočia z bicyklov s pomocnými kolieskami na normálne "bickáče" pre veľkáčov, znova našli a rozvíjali... A nie sú pre to horšie než tie maximálne nezávislé od partnerov, manželov, rodičov, sociálneho systému...
Áno. Iste je to skvelý a oslobodzujúci pocit vedieť sa zaobísť bez pomoci, vedieť uživiť seba aj dieťa. Niektoré ženy inú možnosť ani nemajú a klobúk dolu pred nimi!
Ale je rovnako skvelý pocit využiť možnosť byť s deťmi obdobie, ktoré je pre nich dôležitejšie ako obdobia po ňom, kedy našu prítomnosť nebude vyžadovať tak úpenlivo a tvrdošijne, kedy bude šťastné, že nás má chvíľku z dohľadu.
Tak si ten radostný pocit nenechajte, mamičky, vziať predstavami iných ľudí. Myslite na to, čo je najlepšie pre vás a vaše deti, neporovnávajte sa.
Robíte DOSŤ.