V princípe je tento endorfínový kruh založený na Objave - Údive - Radosti.
Lebo uznajte. Spia /ne/spia rovnako ako vy. Koľkokrát sa v noci zobudia, toľkokrát aj vy. Ak ich uspávate rozprávkovými knižkami a spievaním zaspia vtedy, kedy aj vy. (Vlastne, u nás väčšinou odkväcnem ja prvá.) Zobudia sa prvé.
No na rozdiel od nich sa vy budíte celý pokrčení, nemožní, neschopní sa došuchtať do kúpeľne a ony? Vysmiate od ucha k uchu, z postele nevstávajú, ony z nej VYSKOČIA na rovné nohy s prvým otvorením očí, do kúpeľne nohami neprepletajú, ony BEŽIA. Od rána od piatej sú schopné behať po celom byte ako pod vplyvom zakázanej látky neznámeho pôvodu.
Dlhšie som si myslela, že v tých malých hlavách je aj priamo úmerne málo pamäti. Že si pamätajú tri sekundy ako akváriové rybky a koniec. Každá ďalšia situácia je takto novým a novým zážitkom, a takých nie je nikdy dosť! Mýlila som sa. Pamätajú si viac, ako by som si niekedy želala. Hlavne vtedy, keď ich vydieram, že im niečo potom kúpim, keď niečo prežijú. Veď to poznáte. Úplná klasika, keď už nemáte silu odporovať.
Ale kde! Nemajú slabú pamäť, ony majú malé nohy a pred sebou veľký svet! Stále stále stále objavujú čosi nové. Každý deň, každú minútu. Pre nich neexistuje niečo opakujúce sa v čase v istých intervaloch, za istých podmienok. Ony to nemajú takto globálne vypozorované, naučené z prírodovednej čítanky. Ony si to tak jednoducho žijú, užívajú si to! Prší tak Jeeeeeej, sneží tak Jeeeeeeej, svieti slnko Jeeej, je zamračené Jeeeej. Bodka. Zadivia sa udalosti, ktorá sa, nevedia, že môže ešte opakovať, a vychutnajú ju do dna. Presedia v okne dlhý čas pohľadom na kvapky stekajúce po okne a baví ich to. A ak sa to o týždeň zopakuje, potešia sa ZAS! Toto už videli a zas je to tu! A tak si sadnú do okna a kukajú. A tešia sa. Radosť plodí endorfíny, endorfíny energiu, energia sa obnovuje a takto stále. SILA PRÍTOMNÉHO OKAMIHU.
Všetko je pre nich jedinečné, "nerozfrckané" do obmedzujúcich definícií, fraktálov, nerozpitvané, celistvé, NEČAKANÉ. (Slovami mojich detí - SUPER! a JEEEEEEEJ! a NÁAAAALE! :-) Deti, chvalabohu, nevedia predpokladať. A to je to, čo ich neoberá o radosť na plné obrátky. Čím nečakanejšia situácia, tým viac dobrodružstva.
Kiežby to v deťoch ostalo až do dospelosti, až naveky. Svet by bol isto o kusisko menej stresujúci, žili by sme si ako tie poľné ľalie, ako tie poľné vtáčiky...