Dočerta s emancipáciou...

Autor: Júlia Jaššová | 19.6.2017 o 20:14 | Karma článku: 8,32 | Prečítané:  1285x

...som si povedala pred pár dňami. Na sebe tričko s nápisom Táto princezná sa zachráni sama, pred sebou úzke parkovacie miesto a ďalšie auto s mužom za volantom predo mnou, blahosklonne sa usmievajúc a kývajúc mi rukou, že počká,

nech si len v pokoji zaparkujem. NO URČITE! Nadchádzala som si asi ôsmykrát, muž stále trpezlivo čakal (Bože, keby ste ho videli, ako sa BAVIL!), pohľad mu visel nápise na tričku, usmieval sa, ľutoval, že nemá popcorn a veľkú kolu, z ktorej by hlasno sŕkal, zo mňa cícerkom lial pot... komédia jak oči.

Na obed že upečiem kurča, také ti vám pekné bolo, podozrivo úhľadné, marinádu som mu roztierala po chrbátiku rukami skúseného maséra, skrútené v klbku ako také mačiatko, normálne relax, taká pyšná som na seba bola, že ma to KONEČNE aj baví, to varenie... Manžel prišiel z práce, koľko som ho piekla, pýta sa. Prečo, pýtam sa ja. Je akési gumové. Ale veď dlho som ho robila, bránim sa. Pozerá na pekáč: "A tie nožičky si mu prečo nerozviazala?"... gazdiná jak oči.

Potom som našla v pracovni dvoch pavúkov. Na psa sa ešte necítime, tak som sa rozhodla, že si ich necháme. Niežeby som sa ich bála zabiť, alebo čo. Niežeby som verila poverám, alebo čo. Deťom sa páčili, štyri tenké nohy a štyri ešte tenšie ruky v ľavom hornom rohu - Sofia, štyri páry končatín v ľavom hornom rohu - Eduard. Pokojné typy, dva centimetre pod nimi môžete vysávať, ani sa nepohnú. O dva dni na to, ideme im dať s chlapcami dobrú noc, Eda nikde! Panika jak oči, keď nemám hmyz vo vlastnom dome pod kontrolou!

 

Vojdem do sprchy. Studená. Manžel na rybačke, volám mu, naliehavo, čo sa deje. Pamätáš si, ako nám na strechu montovali tie solárne panely? Hej. Tak už dva dni je zamračené. Ekológia pre pokročilých. Ľadové medvede. To mám za to, že netriedim plast...

A takto to je s nami, ženami. A so všetkými vecami vyžadujúcimi hrubú mužskú silu, mužské zmýšľanie. Silné mužské ramä na naše bremä. Klavír vyniesť, kompóty otvárať, zabíjať, ryby pitvať, otužovať sa...

Táto princezná sa zachráni sama. PREČ s tým tričkom!

Som pozorovala svojich dvoch krpcov (tri a dva roky), ako sa hrajú s autíčkami. Usmiala som sa, aj ja som sa ako malá hrala radšej s autami ako bábikami... Riadok asi pätnástich autíčok, vyberú jedno, prejdú dokola po koberci, zaparkujú. ZAPARKUJÚ NA PRVÝ ŠUP! Ako tí majú v merku, koľko si treba nadísť! (Autíčko majú stále kolesami na koberci, pozn.autora). To ja keď som ako malá potrebovala zaparkovať, auto som zobrala do ruky, preletela pol koberca a úhľadne nadizajnovala medzi ostatné.

Lebo takéto sme, ženy. Vzletné. (Občas na metle). Nepraktické. Rozkošné v tom, ako sa snažíme nepotrebovať mužov. A oni sa zdiaľky usmievajú, čakajú, kedy môžu zasiahnuť, kedy nás môžu zachrániť.

Tak im to občas dovoľme, zakvačme sa do silných mužských ramien, nech nás prenesú cez pol koberca v spálni... a užívajme si sladkú bezmocnosť pod ich kontrolou :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.


Už ste čítali?