Kým som sa stala matkou

Autor: Júlia Jaššová | 22.2.2017 o 21:58 | Karma článku: 12,20 | Prečítané:  5460x

...myslela som si, že najväčšou bolesťou, ktorú žena v živote zažije, je dozaista pôrod. Hlúpučká som bola! Keby som vedela, čo za utrpenie príde každú zimu snažiac sa deň čo deň nasúkať dve skaderuké - skadenohové

mätajúce sa bytosti do overalu a fusaku, veľa vecí by som prehodnotila... Deti vždy prekvapia.

Deti sú poznanie. Naučia vás "umeniu žiť". Aká meditácia, aké rozjímanie, majte deti, pochopíte, aký je život krásny. A krátky. Len "toť" (Ferko, ahoj.) som vyšla s pôrodnice a už mám doma dvoch rozprávajúcich mládencov - prvorodený sa zajtra chystá na svoj prvý škôlkarsky karneval a druhorodený, druhorodený sa naučil povedať "Chcem bicykel" a "Mama je MOJA" (keď sa na mňa dlhšie zadíva neznámy chodec na ulici; v prípade že v televízii vidí Jessicu Albu povie "MOJA TETA!" A potom mi hovorte o vnútornej kráse!)

Áno, beží to. Neskutočne. Starnem, používam klišé výrazy, bohemizmy, prípravky na "vačky" pod očami (z tých mojich letokruhov vek nečítajte, koža, ktorá nespí, klame.) Myslela som si, že s deťmi prichádza zodpovednosť, nikdy nekončiaca starostlivosť, strach... áno, aj, ale hlavne..

..ten pravý FLOW! Zahoďte motivačné brožúrky, to nefalšované prúdenie, obrovská aktivizujúca motivácia nútiaca niečo robiť, zabudnúť na seba a svoje emócie, tá príde s deťmi. Lebo nie je čas strácať čas. Rozmýšľaním. O živote. Ten život zrazu žijete. Ste v ňom až po uši. Pijete druhú rannú kávu v strede obývačky, rozmýšľate, či variť perkelt alebo brokolicu, jaššidlá sa rozbehnú, jedno vás kusne do stehna, druhé do zadku, káva všade na vás, všade okolo, nie je čas na otázky, vecí sa hýbu, idú dopredu, rozbíjajú sa, vysýpajú. Deti vás naučia, že každá škvrna sa dá odstrániť a každý problém sa dá riešiť.

Lebo tam, kde ostatní vidia kaluž, deti vidia cestu. Zábavnejšiu. Zaujímavejšiu. Veď načo sú gumáky. A pršiplášte.

Deti sa neboja "dobabrať" paradajkovou polievkou, zasmejú sa červenému fúziku, ukážu maminke "okyckané" tričko, aby ich prezliekla. No a čo.

Deti nelamentujú nad rozbitým nábytkom, materiálne veci sú tu na to, aby slúžili im, nie naopak. A občas to materiálno spestria novou kresbičkou... a vás opäť pochytí flow. Taký upratovací trošku...

Deti nazývajú veci pravým menom. Nemajú strach povedať svoj názor. Julko včera, keď sa mu starý otec snažil ukázať, ako sa používa kolobežka zúfalo skríkol :"Starký, nie!!! Aby sa to nezlomilo, vieš?"

Deti nebudú na nikoho a na nič čakať. Keď niečo chcú, idú si za tým teraz alebo okamžite. Sú obrovskou inšpiráciou, ako veci robiť úplne spontánne.

Deti nerešpektujú žiadne plány. Existovať môžu, ale je veľká pravdepodobnosť, že sa rýchlo zmenia. Detské nálady a choroby sú nevyspytateľné a fungujú podľa Murphyho zákonov. Ani neviete ako rýchlo sa naučíte flexibilite a triedeniu záležitostí na dôležité a absolútne nepodstatné.

Že vás niekto odmieta, nepočúva vás, ignoruje? Hoďte sa o zem! Zaveste sa mu o nohu! Vydriapte sa mu na rameno!  Toľko možností...

Lebo oči sa im ráno otvoria a je v nich túžba, radosť, chuť objavovať svet. Hravo a po svojom. Chuť len tak byť.

A tá, priatelia, tá je nákazlivá.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

SVET

Ľudia utekali v panike. Ako vyzerala situácia v Barcelone (fotogaléria)

Polícia potvrdila, že išlo o teroristický útok.


Už ste čítali?