Ako si vycvičiť chlapa

Autor: Júlia Jaššová | 18.11.2016 o 21:04 | Karma článku: 11,93 | Prečítané:  5229x

Nie, toto nie je recenzia na najnovšiu animovanú rozprávku od DreamWorks ani na trpko-sladkú českú komédiu. Toto je vážna úvaha, ženy moje, muži moji.

Za posledné tri roky môjho manželstva s rybárom Jurajom som zvážnela. Veľmi. Na tvár mi sadol čudný chmúrny mrak..... hlbokého začudovania sa.

Dosť často mi blízki i náhodní cezpoľní kládli otázky: "Kde máš manžela?" a "Prečo chodí na ryby?" Za mojím zmäteným výrazom tváre nasledovala ženská ruka kŕčovito zovretá v päsť a čarovná formulka prednesená tónom udatného zbrojnoša chystajúceho sa odcválať na koni v boji za lepšie zajtrajšky... "No ja by som mu dala! ...

....TO SI MUSÍŠ VYCVIČIŤ!!! Julka moja...," (výraz tváre amazoniek sa plynule menil z revolučného na uľútostený.) Nechápala som. Nerozumela som tejto vete. Našťastie, trvalo to krátko. Sebaľútosť je pekná vec, veď o čom by sme sa mi ženy na káve rozprávali, keď nie o večných krivdách na nás spáchaných, hotoví oplani, tí chlapi.... ale časom si uvedomíte, že svoju krásnu ženskú energiu môžete presmerovať aj iným smerom.

Ale k veci. Po čase každá nevyžiadaná rada začne smrdieť... a mne už veci smrdeli dosť, všetko oblečenie napáchnuté, a potom, potom, keď už som sa doprať nemohla, hlavne teraz cez zimu, bieda s tým sušením... som si uvedomila, aké mám v živote šťastie.

ŽENY MOJE!!! Veď ja mám doma muža. Normálne chlapa! Negumeného, živého, rozpráva (občas). Lebo ono, nie je to úplne samozrejmá vec...

Som si uvedomila, aké to majú ostatné ženy, amazonky, ťažké. Tie nevydaté, nezadané, (alebo aj vydaté, zadané) s tými svojimi psami.

To samé venčenie. Ranné vstávanie horšie od toho pri deťoch (s plačúcim dieťaťom nemusíte hneď von a ciká do pampersky.) A najhoršie - cvičiť to! Kupovať odmeny, "pamlsky", motivovať TO. Vysávať chlpy!

Veď to ja mám úplný komfort! Chlpov sa zbaví sám. ALE si ich po sebe aj uprace. Pamlsky veškeré žádné, vyvenčí sa tiež sám, príde unavený, vyvetraný, spokojný. Na chlieb natrieť. Mám doma slobodnú ľudskú bytosť. S potrebou osobného priestoru. S názorom. Nie mojím, svojím vlastným. Občas je s ním ťažko, no aspoň viem, že mi ešte vie chýbať. A ja jemu. Že občas potrebuje odísť, nadýchnuť sa. Aby sa zase vrátil s úsmevom na tvári a s milým slovom.

Dámy, necvičme toľko tých svojich pánov. Nech si do postele líhajú s celou svojou neoklieštenou mužnosťou. Veď aká by to bola bez nej zábava? :-)


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.


Už ste čítali?