Muži mužovití, my ženy vás milujeme. A veríme vám. (Keby to tak nebolo, s akou nádejou by som vychovávala svojich synov?) A to, čo teraz napíšem, vás nemá rozčúliť. A ak si z vás občas robím žarty, je to z čistej lásky... ruku na srdce, vy, keď idete na "jedno" (päťlitrové, predpokladám), nerozprávate sa o nás, ženách občas? Neponadávate si? No tak...
Opakujem, milujem vás, ale svoje pohlavie si nedám za nič na svete a za to nežnejšie sa idem dnes aj prihovoriť.
Prestáva ma baviť celá táto vaša hra na mŕtvych chrobákov. Zvykli ste si byť ticho. Vyhovuje vám to.
"Miláčik, veď mi povedz niečo pekné..."
"Niečo pekné," najčastejšia chlapská odpoveď, (HAHA, máme sa zasmiať pri tom?) druhá najčastejšia : "Ale no, veď vieš, že ja NA TAKÉ nie som!" No lebo my, ženy, sme na vyváranie, pranie, žehlenie... dennodenne, bez štipky aspoň suchopárnej vďaky. (Česť výnimkám.)
A ešte sa čudujete, prečo je tá vaša Kata, Olinka či Veronika taká odutá, prečo sa neusmeje, veď kedysi to bolo také bezstarostné slniečko...
Kým jednej žene stačia na uvoľnenie tri vodky, iná potrebuje na rozpálenie tajomné tri bodky... V konečnom dôsledku sa v každej z nás bijú tieto dve, no väčšinou preváži tá komplikovanejšia.
Tá, s ktorou sa pravdepodobne delíte o kus životného priestoru či viac kusov detí, a opiť ju a hodiť do auta už akosi nezaberá. A vy tak zúfalo túžite, aby sa ten prúd reči už konečne zmenil na prúdenie iného rázu pozostávajúce hlavne zo samohlások O či A, prípadne iného citoslovca...
Preto ponúkam niekoľko ukážok, ako to robili naši básnici. Nemusíte sa ľakať, recitovať nemusíte. (To by sa skôr zľakla vaša polovička.) Možno postačí nejaký ten veršík zakomponovať do nákupného zoznamu... (hm, rozmýšľam, či by sa daktorý aj nenahneval nájsť sa medzi mäsom, vlhčenými obrúskami a pivom)... V každom prípade... Realizácia je na vás. (Verím, že túto reklamu na slovenskú literatúru mi odpustíte, keď ona je vážne skvelá a málo prebádaná...)
- "Poď ku mne. Celá. Sadni si. Nechaj slová." Július Lenko
- "Navykol som si ako na alkohol na tvoju tvár a stále nemám dosť." Miroslav Válek
- "Rozviaž si milované vlasy do kriku detísk z vašej ulice. Ozve sa bazén. Ja sa na ne chytím jak hlúpa ryba za úžasu udice." Jozef Mihalkovič
- "Ta pôjdeme, kde sa klonia staré vŕby, zo síry sú tam stromy, bude nám telesne a zažato." Ján Stacho
- "Padať, na ostrie červených striech, z radosti z pádu klesať na kolená, spamäti sa poležiačky učiť slovu hriech a dlaňou hovoriť : Si krásne opálená." Ján Stacho
- "Neviem ako bez teba/ Chcem tvoje telo/ Poďme sa k moru umoriť." Pavel Koyš
- "Môj svet je z teba/ z čoho si bola ty." Rudolf Fabry
Pozrite, najväčší spisovatelia všetkých čias boli muži. Básnici, prozaici... tí mali žien celé zástupy... lebo vedeli zahrať na ženino ucho...
Skúste to občas aj vy. Nepotrebujeme veľké slová a metafory. Stačí naozaj málo. Čo takto Dnes ti to pristane? Alebo Si krásna. Alebo Chcem ťa, bejby. Možno aj v smske. (Veľmi silným inšpiračným zdrojom sú perníkové srdcia z jarmokov :-) No a?
Nechceme z vás zoženštilých týpkov, chceme vašu pozornosť vo vašej drzosti a drsnosti. V takej, ako to len vy viete...
