reklama

Byť matkou v dvadsiatke sa dnes nenosí

...a napriek tomu, že v médiách v pravidelných intervaloch počúvame katastrofické demografické prognózy smerom do budúcnosti, väčšina moderne zmýšľajúcich žien (respektíve pragmaticky a triezvo uvažujúcich) asi len mykne plecom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Neviem, ako vy, no ja som si svoj dôchodok predstavovala tak trochu v atmosfére biedermeieru, v opare vôní domácich štrúdlí, ktorými až otravujúco vynukujem kŕdlik desiatok svojich vnúčeniec... no predstava umierania na pracovisku v dákej šedej fabrike mi príde dosť desivá...(teraz si, dúfam, svoju smrť neprorokujem...) Ale vážne, veď na naše dôchodky (teda minimálne ten môj) už nebude mať kto robiť.. No napriek takýmto víziám drvivá väčšina súčasných mladých žien mávne rukou nad "fyzicky najvhodnejším vekom na počatie potomka a rodenie detí" a sústredí sa radšej na kariéru. Aby ten kŕdlik mala ako uživiť. (S jedným platom hlavy rodiny je to vskutku náročné, ak nie nemožné...) Kariéra je dôvod číslo jeden v (už nejaký ten rok nie mojom) rebríčku Prečo čakám s materstvom do tridsiatky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na druhom mieste sa ocitá cestovanie a užívanie si iných slastí, ktoré život prináša... K tomuto asi len - kto netúži? Spoznávanie sveta, iných kultúr, množstvo nových známostí a exotických dobrodružstiev ... na rodičovskej "dovolenke" sa ocitnete tak trochu v sociálnom väzení, od deciek sa okruh vašej slobody a možnosti vyhodiť si trochu z kopýtka bude priamo úmerne rozširovať s narastajúcim vekom vašich ratolestí, a ani potom to nebude už úplne ono. Predsa len - záväzky, zodpovednosť.. vysokoškolské "chodbovice" navždy ostanú zarámované hlboko v spomienkach (teda, ak si z nich aj niečo pamätáte). Ak ste nič podobné z vyššie uvedeného nikdy nezažili, predstava, že už ani nezažijete, nebude taká zdrvujúca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stať sa matkou v zrelom veku je najlepšia prevencia proti pohŕdavým, odmietavým a odsudzujúcim pohľadom okolia. Proti sklamaniu zo "zbabraného" života v očiach svojich rodičov. (Au, ten prvý pohľad po oznámení šťastnej (ako komu) novinky...) Proti situácii, keď s nadšením voláte najlepšej kamoške, že asi čakáte bábätko a ona vám do hodiny donesie tabletku "po"... (no čo, aspoň si vysortírujete ľudí, ktorí pri vás skutočne budú stáť, aj keby sa dialo hocičo... a garantujem vám, že to budú presne tí, od ktorých by ste to najmenej čakali...) a proti ďalším iks veciam, ktoré sú, žiaľ, výsadou hlavne mladých mamičiek. Dosť bolestnou výsadou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teda ak si odmyslíme tie prvé socio-ekonomické v médiách prezentované dôvody, prečo mladé ženy materstvo dokladajú, pripájam ešte jeden - psychický a emočný. Vyrovnať sa s tlakom okolia je náročné. V očiach spoločnosti sú mladé mamičky zaznávané, podceňované, pozerá sa na ne cez prsty akoby sa dopustili toho najväčšieho priestupku. "Dieťa v dvadsiatich? A čo si sa zbláznila? To si chceš takto pokaziť život? A čo škola? Kariéra?..." Takýchto a aj oveľa škaredších názorov som sa už čosi napočúvala...

Z pojmu mladá mamička sa postupne stáva akýsi biľag, niečo "zlé", trúfalé, ba až drzé. "Dieťa v dnešnej dobe? A kde sa chceš po materskej zamestnať? Kto zamestná matku s dieťaťom? Bez titulu? Ja by som si neodpustila, keby moje dieťa nenosilo značkové oblečenie... A neviem si predstaviť, kto by ku nemu v noci vstával, veď ja som zvyknutá spať do desiatej minimálne..." Aj s týmito názormi som sa stretla. Usúďte sami. Nie je v tých vetách trocha zbabelstva či povrchnosti? Alebo strachu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno sa nad niektorými (kedysi úplne prirodzenými) vecami zamýšľame až príliš. Bojíme sa toho, čo bude, hoci je to strach iracionálny, strach z neznámeho zväzujúci ruky.

Máme strach chytiť sa so životom za pasy, prijímať výzvy, dobrodružstvá. Chceme mať všetko dokonale nalinajkované, zmenežované, podľa predstáv, inak sme frustrovaní, bezmocní, trpíme neurózami.

Čo tak trochu nechať ten život plynúť tempom odlišným od toho, ktorému my priťahujeme uzdu a ktorého tak burcujúco kopeme do slabín v domnení, že nemôžeme nič zmeškať? Možno budeme prekvapení, koľko radosti nájdeme vo veciach a situáciách, o ktorých by sme si mysleli, že sa nás absolútne nedotýkajú. Občas sa veci "udejú" v inom poradí než vzdelanie, práca, manžel, dom, dieťa... Niekedy je to presne naopak. A svet sa preto nezrúti. Nikdy sa netočil len okolo vás, aj keď ste si to na špici vašej kariéry stihli zvyknúť. Všetci sme nahraditeľní a našu prácu zvládne aj niekto iný.

Ženy, nebojte sa tak tých detí, neuhryznú vám z nosa. Maximálne trochu ponaprávajú či otestujú vaše nervy a psychickú odolnosť. Naučíte sa schopnosti dokonalej improvizácie, triedeniu záležitosti na urgentné a absolútne nepodstatné, objavíte skryté talenty, naučíte sa o seba i druhých viac starať, zistíte, ako neprajne k matkám je nastavený vysokoškolský vzdelávací systém neumožňujúci matkám študovať individuálne či diaľkovo (toto je na dlhšiu debatu), ako málo bezbariérových vstupov do obchodov a verejných zariadení v našich mestách máme, zasmejete sa na cestovaní vlakmi pre matku s kočíkom zadarmo, lebo s tým kočíkom sa cez podchod s asi tristo schodmi bez pomoci nedostanete... nehovorím o nastupovaní do samotného vlaku...atď atď...toto je už trošku z iného súdka... možno niekedy nabudúce. Keď si pri deckách zase ukrojím trochu času online (toto má byť apel - nenájde sa niekto na kočíkovanie dvoj a polročného dieťaťa? potrebovala by som sa dať súrne ostrihať...)

Júlia Jaššová

Júlia Jaššová

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Pani Bovaryová, ktorá verí, že recept na šťastie existuje, a je odhodlaná nájsť ho skôr, než bude potrebný arzén. Svoju druhú polovicu už nehľadá, lebo zistila, že sama nie je polovica, ale celok. *self love is the key* Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu